Markíza: 14.4.2001
Zuzana Vachová
Éterická bytosť, ktorá má v hudobnom svete špeciálne postavenie, nedáva o svojej osobe mnoho vedieť. Nedávno predstúpila pred novinárov v čiernom odeve, s nápadným krížikom na krku a konečne povedala čosi aj o sebe. Mystická Enya.
Je zvláštna už len preto, že nikdy ani jeden hudobný kritik neprotestoval voči jej hudbe s prísne vztýčeným ukazovákom. Enyu svorne rešpektuje celá hudobná obec, či už máme na mysli odborníkov, alebo publikum. Jej hudba nie je určená na koncertnú šou, skôr na intímnu meditáciu niekde v najpríjemnejšom kúte vášho bytu. Enya má doslova anjelský hlas, ktorý je zasadený do zvukovo magických skladieb. Nezatancujete si pri nich, mierne až pomalé tempo s čarovnými harmóniami je skôr určené na pohladenie ubolenej duše. V textoch sa inšpiruje prastarými mytologickými príbehmi popretkávanými božstvami, láskou, tragédiou a prírodou. Enyina osoba pôsobí na scéne tajomne a hudba povznášajúco. Ak sa potrebujete dostať do vzdialeného sveta, siahnete práve po nej: je balzamom denných snov, či ide o dych vyrážajúci album z roku 1988 Watermark, ktorým Enya – Dáma moderného stredoveku – prelomila ľady slabej popularity, alebo posledný A Day Without Rain (Deň bez dažďa) plný lásky a pozitívnych pocitov, ktorého názov sa viaže k zvláštnemu príbehu. V ten deň mala speváčka výnimočne príjemnú náladu, lebo z oblohy nepadla za celý čas ani kvapka dažďa. „V Írsku prší veľmi veľa a v každom ročnom období. Vtedy lialo nepretržite niekoľko dlhých dní. A potom jedného dňa sa zrazu objavilo slnko. A vtedy som napísala titulnú pieseň. Ako inak som ju mohla nazvať?“ Taký je teda vstupný kód k jej novému albumu, ktorý prišiel po piatich rokoch a rozcitlivel poslucháča ľubozvučnosťou. Osadenstvo prekvapila charizmatická speváčka všetkým, najmä svojou výškou: drobná Enya predstúpila pred novinárov s nevyumelkovaným úsmevom na perách, v jednoduchých čiernych šatách, s decentným zmyslom pre humor, priamočiarymi vyjadreniami a dobráckym pohľadom, ktorý býva označovaný za prísny.
Aký je pôvod mena Enya?
Je to staré galské meno a pôvod má v
írskom mytologickom príbehu, ktorý
hovorí o bohyni menom Enya a jej otcovi, ktorému
vyveštili z osudu, že jedného dňa ho zabije
Enyin manžel. Otec si teda povedal, že Enya sa v
žiadnom prípade nemôže vydať.
Presťahoval ju na opustený ostrov a izoloval od
ľudí, aby on sám mohol prežiť. Ale
stalo sa, že nablízku stroskotala loď a Enya
stretla mladého muža. Príbeh sa naozaj
končí ich svadbou a jej manžel vďaka
nešťastnej náhode skutočne zabil Enyinho
otca. To viete, v mytológii je stále nejaká
tragédia...
Pôsobíte ako introvert. Ste taká aj v
súkromnom živote? To je dôvod, prečo sa tak
málo ukazujete na verejnosti?
Nemám vôbec problém sedieť tu a
rozprávať o hudbe, dokonca si myslím, že je
to veľmi dôležité a som pre to
zapálená. S vystupovaním mám do
činenia v podstate celý svoj život –
začínala som ako trojročná. Už od
prvých súťaží a koncertov to bola
pre mňa vec, z ktorej som sa nesmierne tešila. Robila
som už aj živé vystúpenia, pri
ktorých síce nebolo vyslovene moje publikum, bolo to
pre televíznu šou, ale dokážem si svoje
publikum vo fantázii predstaviť – myslím,
že by bolo obrovské a úžasné.
Skúšali ste si predstaviť, ako
vyzerá váš priemerný
poslucháč?
Dostávam množstvo listov od mojich
fanúšikov a je to skvelý pocit, lebo sú
to rôzni ľudia. Sú medzi nimi
tínedžeri, 80-roční ľudia aj
manželské páry. Teší ma, že
moja hudba nie je špecifická len pre jedinú
vekovú skupinu, musím priznať, že keď
píšem svoje piesne, koncentrujem sa
výlučne na hudbu a nerozmýšľam nad
tým, pre koho by mala byť.
Vaše piesne sú často o osude a viere.
Aký význam má pre vás
náboženstvo?
Pre mňa je to skôr duševná
záležitosť a myslím si, že pre
človeka je dôležité, aby v sebe
našiel určitý pokoj. Som katolíčka a
chodím do kostola, ale len keď tam nikto nie je. To
ticho je veľmi upokojujúce a plné pohody,
takže v tom vidím väčšiu radosť.
Je to vec spirituality, nie povinnosti.
Ako vnímate harmóniu v hudobnom aj ľudskom
zmysle?
V hudobnom zmysle pre mňa znamená niečo, k
čomu som pripútaná už od útleho
detstva. Už ako malá som chodila na
súťaže spevu, v podstate spievala celá
naša rodina, takže spev bol súčasťou
domácnosti. Nebolo to niečo, čomu nás
niekto naučil, prišlo to akosi mimovoľne:
všetci spev milovali, a tak aj harmónia išla
takpovediac sama od seba, bolo to pre nás prirodzené,
pohybovali sme sa stále v hudobnom prostredí.
Harmónia je rovnako dôležitá v hudbe aj v
živote, nielen vo všeobecnosti, ale tiež pre
mňa samotnú. Či už máme na mysli
vyrovnanosť, šťastie alebo spokojnosť.
Ľudia dnes strácajú úsudok o tom, čo
v živote je skutočne dôležité, a
kariére pripisujú väčší
význam, ako je potrebné. Mali by aspoň na
chvíľu zastať a zamyslieť sa trochu nad
životom.
Na poslednom albume, ktorý trvá necelých
40 minút, ste pracovali dva roky. Ako prebieha
váš proces tvorby?
Musím sa priznať, som veľmi pomalý
skladateľ. V štúdiu to vôbec
nevyzerá tak, že máme množstvo
materiálu. Najradšej do štúdia
chodím sama. Niekedy uplynie možno aj
týždeň a ja vôbec nič
nenapíšem. Je však dôležité
byť tam, lebo vždy sa tým približujete k
melódii, ktorú chcete. Keď sa mi konečne
podarí nájsť tú správnu
kompozíciu, je to úžasný okamih –
niečo ako znovuzrodenie. Je to pre mňa veľmi
vzrušujúci pocit a myslím, že ma to nikdy
neprestane baviť. Vždy sa snažím
vyjadriť niečo osobné, a melódie sú
pritom prvoradé – hudba mi poskytuje pocit slobody.
Každý zvuk, ktorý počujem, znie rôzne
a zakaždým objavujem nové tajomstvá a
záhady hudby, s ktorými sa dokážem
stotožniť.
Main page: Enya.sk